Upravit stránku

Aha Keňa, to bude asi očkovanie proti žltej zimnici?!, kedy odchádzate?, čoo, zajtra na obed?...“

Tak sa to podarilo, ráno sa stretávame na stanici a vyrážame smer Keňa v ústrety novým výzvam pokoriť nejaké tie rekordy.

Keňa nás privítala príjemným počasím, len moja batožina sa zbytočne oneskorila, nakladáme a hrr smer Kerio.

Prvé dni sa rozlietavame, skúšame od štartovačky juh – 40km čistý hrebeň, alebo skôr zlom, kde to funguje zadarmo, potom sever – 60-70km, kde asi 20 km pokračuje „južný“ zlom, ktorý je však akoby „vykusnutý“ do polmesiaca, kde najskôr idete po vetre a na opačnej strane zas proti vetru a to sa opakuje 2x. Za tým sa krajina mení na náhornú pahorkatinu, kde rebrá z hlavného hrebeňa križujú a znemožňujú let jednoduchou svahovkou a treba začať aj trošku pritáčať a skákať, zväčša do závetria týchto rebier, kde sa tvorí termika.

Asi najväčším problémom (pre mňa) bolo veľmi skorý start. Štartuje sa okolo 7-mej ráno, a potom udržiavanie dostatočnej rýchlosti. Treba si udržiavať na „tacháči“ aspoň 30km/h a viac, inak sa k vytúženému cieľu nestihnete doplaziť. Deň je na rovníku krátky a slnko zapadá, akoby ho niekto zostrelil z oblohy, svieti – je vysoko, spravíte otočku a zrazu termix vypnutý a čochvíľa tma.

18.1.2013 je deň D, ráno stíhame skorý štart, podmienky nie najlepšie, ale ide to. Po 8 hodinách pristávam vyškerený, unavený na štartovačke Keria. k našim „Spolubývajúcim bežcom z anglickej výpravy“ od Lorny Kiplagat. Na otázku, kde som dnes letel ukazujem naľavo a hneď napravo. „aha – a to bolo ako ďaleko?“ Vravím 200. „..čo 200?“, ...no 200 km- škerím sa popod fúzy a odchádzam, akoby som vyhral v športke. Pozerajú na mňa ako na nejakého afrického tvora zo safari :-O.

Tak sa to podarilo:

http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:Kuco/18.1.2013/05:14

http://www.youtube.com/watch?v=YkuXsn-bYkU&feature=youtu.be

Vďaka všetkým, čo držali palce.

Kučo